a som tento čas využila na premýšľanie o nesmrteľnosti chrústa a prvé rozjímanie v polovici nakrúcania. S láskou som si spomenula na novotvary, ktoré sme do dnešného dňa povymýšľali. Prvé priečky v mojej osobnej hitparáde obsadili:
Hovno v sieti - nový filmový festival, na ktorom by hlavnú cenu - hovno v sieti - určite získal náš film
Do Holybúdu - miesto, kam smerujú všetky naše herecké hviezdy
Luxus mačka - luxusný doplnok presvedčených hlavohruďov
Waikiki k*k*t - reakcia jedného z hercov na farebnú košeľu, ktorú si mal obliecť
V krátkosti som si vyhodnotila aj skúsenosti, ktoré som ako ass. réžie nadobudla. Teraz už viem, čo potrebujú jednotlivé filmové profesie k tomu, aby mohli pracovať. Napríklad taký zvukár potrebuje ticho, ale nesmie to byť také obyčajné - technické ticho. Musí to byť veľmi špecifický druh zvukárskeho ticha, v ktorom počuť presne tie zvuky, ktoré potrebujeme do filmu. Žiadna reklama na ticho. Našťastie sú v štábe aj menej náročné profesie. Napríklad taký scénograf, potrebuje čokoľvek. Veď také čokoľvek sa zháňa pomerne jednoducho, nie? Čokoľvek charakterizujú jedine režisérove momentálne nálady, želania a nápady. Čokoľvek sa teda nedá dopredu popísať, ani objednať ani vypočítať. Scénograf jednoducho musí byť schopný použiť čokoľvek, akokoľvek, kedykoľvek a to hneď keď si to režisér na placi zmyslí. No a určite by vás zaujímalo, že čo potrebuje na placi taký režisér. Tak to viem úplne presne: režisér nevyhnutne potrebuje bejzbolku, aby vzbudzoval rešpekt a vzduchovku, aby vzbudzoval Veľký rešpekt!
A lístky, tie chce vážne každý. Samozrejme aj ja.